Úmrtia v roku 2020 – časť podľa trendu, časť na Covid. Aké príčiny mali zvyšné úmrtia? Reštrikcie, obmedzená zdravotná starostlivosť, psychika?

Úvod

Každý deň sme informovaní o úmrtiach na Covid za predchádzajúce dni a dokonca tu máme aj expertov, ktorí vedia koľko úmrtí tu budeme mať v nasledujúcich mesiacoch. Zaujímalo by ma odkiaľ a na základe čoho si dovolia púšťať do éteru poplašné správy, ktoré sa zatiaľ ani raz nenaplnili, čo je na trestné oznámenie o šírení poplašných správ. To ale nebudem teraz riešiť. Dnes sa pozrieme na trochu iný pohľad o úmrtiach.

Téma analýzy

Témou analýzy je zistiť úmrtnosť na Slovensku, v Česku a ďalších európskych krajinách v roku 2020, jej porovnanie s trendom úmrtnosti za predchádzajúce roky a zistenie, či po odpočítaní tzv. “Covid“ úmrtí budú pokračovať v dlhodobom trende, alebo či sa tam vyskytnú rozdiely.

Analýza

Spojil som dáta o reportovaných úmrtiach na „Covid“, dáta o celkových úmrtiach za predchádzajúce roky a výsledok, ktorý som dostal za rok 2020, je veľmi zaujímavý. Vysvetlím..

1. Z Eurostatu som použil dáta o úmrtiach v európskych štátoch od roku 2001 do roku 2020.
2. Z Our World in Data som použil informácie o úmrtiach na „Covid“ v roku 2020 a o počte obyvateľov analyzovaných krajín.
3. Vychádzal som z predpokladu, že úmrtnosť (death rate) sa v priebehu rokov veľmi nemení, keďže za roky 2001 až 2019 stúpala a klesala o desatiny – viz tabuľky 1a a 1b.
4. Úmrtnosti z roku 2019 som odpočítal od úmrtností 2020, kde som dostal medziročný rozdiel, väčšinou kladný.
5. Od tohto rozdielu som odpočítal úmrtnosť na Covid v 2020. Teoreticky by výsledok mal byť nulový, resp. jedna desatina.
6. Ale nebol..
7. Otázka znie, prečo je taký rozdiel v úmrtiach, medzi rokmi 2019 a 2020 po odčítaní Covid úmrtí?
8. Na to by mali odpovedať zodpovední – minister zdravotníctva, Štátny zdravotný ústav a tí, čo sa podieľali na reštrikciách, obmedzovaní zdravotnej starostlivosti, šírenia strachu a tlaku na psychiku

tabuľka 1a – úmrtnosť (death rate) v Európskej Únii, Česku a Slovensku  od 2001 do 2010

tabuľka 1b – úmrtnosť (death rate) v Európskej Únii, Česku a Slovensku od 2011 do 2020 

Úmrtnosť (death rate) definuje počet úmrtí na 1.000 obyvateľov za rok.

Z uvedeného vidíme, že:

• Slovensko

  • Úmrtnosť od roku 2001 do 2019  medziročne klesá a stúpa rádovo v desatinách a celkovo sa zvýšila o jednu desatinu z 9,7 na 9,8 bodu
  • Jedna desatina vyjadruje cca 546 úmrtí.
  • Za 5 rokov od 2015 do 2019 úmrtnosť dokonca klesla o jednu desatinu, z 9,9 na 9,8 bodu
  • Od roku 2018 a 2019 dokonca klesla o dve desatiny na 9,8 bodu
  • V roku 2020 vzrástla o 1 celý bod na 10,8

• Česká republika

  • Úmrtnosť od roku 2001 do 2019  medziročne klesá a stúpa rádovo v desatinách a celkovo sa nezmenila a ostala na úrovni 10,5 bodu
  • Jedna desatina vyjadruje cca 1 070 úmrtí.
  • Za 5 rokov od 2015 do 2019 sa úmrtnosť nezmenila, bola 10,5 bodu ako v roku 2015, tak aj v 2019
  • Od roku 2018 a 2019 dokonca klesla o jednu desatinu na 10,5 bodu
  • V roku 2020 vzrástla o 1,6 bodu na 12,1

• Európska Únia

  • Úmrtnosť od roku 2001 do 2019  medziročne klesá a stúpa rádovo v desatinách a celkovo sa zvýšila o 0,5 bodu na 10,4
  • Jedna desatina vyjadruje 53 090 úmrtí.
  • Za 5 rokov od 2015 do 2019 sa úmrtnosť nezmenila, bola 10,4 bodu ako v roku 2015, tak aj v 2019.
  • V rokoch 2018 a 2019 dokonca klesla o jednu desatinu na 10,4 bodu
  • V roku 2020 vzrástla o 1,2 bodu na 11,6

Keby bol rok 2020 štandardný v rade, tj. nebola by vyhlásená „pandémia“ a neboli zavedené reštrikcie a iné obmedzujúce „nariadenia“, tak by sme mohli predpokladať pokračovanie v dlhodobom trende úmrtnosti, to znamená, že by boli rovnaké, ako boli v roku 2019.

Z tabuľky vidíme, že v roku 2020:

• Slovensko malo medziročný nárast úmrtnosti o 1 bod a po odpočítaní úmrtí na/s Covidom, zomrelo navyše ešte ďalších 3 322 ľudí.
• Česko malo nárast úmrtnosti až o 1,6 bodu a po odpočítaní úmrtí na/s Covidom, zomrelo navyše ešte ďalších 5 554 ľudí..
• EÚ mala nárast úmrtnosti o 1,2 bodu a po odpočítaní úmrtí na/s Covidom, a zomrelo navyše ešte ďalších 220 508 ľudí..
  

  

V tabuľke vyššie vidíme úmrtia v jednotlivých európskych štátoch podľa Eurostatu:

• Počet úmrtí v roku 2019 a 2020,
• Počet úmrtí na/s Covidom
• Vypočítaný rozdiel oproti trendu

Zaujímavý je predposledný stĺpec – “Difference 2020-2019-Covid“, kde je od roku 2020 odpočítaný rok 2019 a počet Covid úmrtí. Výsledná hodnota vyjadruje počet úmrtí, ktoré neboli registrované ako úmrtia na Covid a zároveň se vymykajú štandardnému trendu úmrtnosti.

• Niektoré štáty, ako Francúzsko, mali v 2020 pokles úmrtí podľa trendu aj napriek ne-covid úmrtiam 
• Na Slovensku bol ale nárast až o 60%, tj. o 3 322 úmrtí viac, ako keby úmrtnosť na Slovensku prebiehala podľa dlhoročného trendu
• V Česku bolo nárast úmrtí o tretinu viac, tj. o 5 554 oproti dlhoročnému trendu
• V Európe celkovo umrelo v roku 2020 naviac, oproti dlhoročnému trendu úmrtí, až 230 111 ľudí…

Tieto čísla vyrážajú dych a majú svoju príčinu.

Záver  

Úmrtia v roku 2020 môžeme rozdeliť na 3 časti:

• Úmrtia trendové – podľa vývoja 20 ročného trendu
• Úmrtia na Covid – resp. s Covidom
• Úmrtia ostatné –   mimo trend a Covid

Ak si odmyslíme trendové úmrtia, tak pomer Covidových a ostatných úmrtí nám ukáže, koľko navýšených úmrtí pripadlo na sto Covidových:

• Na Slovensku bol pomer najhorší – 100:155
• v Česku 100:48
• a v Európe 100:64

Prečo také vysoké čísla mimo trendových ne-covidových úmrtí? Aký je dôvod? Priame dôkazy sa ťažko dohľadajú, analogicky však porovnaním rozdielov podmienok medzi rokom 2020 a predchádzajúcimi rokmi, tak jedinou zmenou boli už zmieňované reštrikcie, obmedzovania zdravotnej starostlivosti, prekrývanie dýchacích ciest, na Slovensku plošné nútené testovanie v daždivom počasí, šírenie strachu, psychický nátlak, neistoty..

 

Autor: Ing. Michal Pukan, Dátový architekt/analytik (17.9.2021)

Zdroje – Our World in Data, Eurostat