Na začiatku leta zverejnil Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) výročnú správu za rok 2021 a k nej aj status na svojej oficiálnej FB stránke. Pod statusom sa nachádza len 1 komentár, avšak s veľmi dobre položenou otázkou.
Z odpovede ŠÚKLu už viete kto sa stal „víťazom“, preto nižšie už len prikladáme konkrétne čísla.
Zdroj: https://www.sukl.sk/buxus/docs/rozhodnutia/Vyrocna_sprava_SUKL_2021.pdf
Po vysvetlení si pojmov pandémie, epidémie a epidemického prahu (ďalej EP) a prehľade počtu prípadov v porovnaní s epidemickým prahom (ďalej EP) chrípky za posledné 2 roky v celom svete, kde bol EP prekročený len 4x troma štátmi s nízkou populáciou, si teraz prejdeme prehľad reportovaných úmrtí na Covid-19.
Pre celý svet sa hodnoty reportovaných úmrtí pohybujú:
Najnižšie hodnoty, pod 0,025%, reportujú:
Paradoxné je, že Austrália je v lockdowne rekordne dlho a platia tam prísne reštrikcie.
Afrika ako jediný kontinent (teda okrem Antarktídy) na Covidovej vlne nejde.
Najvyššie hodnoty reportuje Južná Amerika – 0,269%.
Európa – 0,172%.
Keď si to otočíme, tak 99,937% celosvetovej populácie je v poriadku, preživší.
Na čísla úmrtí nemáme definíciu epidémie, ale aj tak to sú tak nízke čísla, že podstatne viac iných chorôb má na svedomí podstatne viac úmrtí a nikdy sa k nim nerobili žiadne celosvetové reštrikcie, lockdowny, testovanie, nútené očkovanie a podobne.
Takže opäť, tieto čísla o žiadnej epidémii, ani pandémii očividne nesvedčia.
Na vertikálnej osi y je rozpätie 0 % – 100 %, na horizontálnej osi x sú týždne. Farebné krivky ukazujú kumulované reportované úmrtia v percentách pre jednotlivé kontinenty a svet.
Keďže na danom grafe krivky nie je moc vidieť tak si to priblížime 2x.
Po dvojnásobnom priblížení máme na osi y rozpätie 0 % – 50 %. Krivky ale stále nie je vidieť, tak si to priblížime 5x, dokopy teda už 10x.
Na osi y máme teraz rozpätie len 0 % – 10 %, ale krivky stále nie je moc vidieť oddelené od osi x, tak si to teda priblížime ešte 10x, dokopy to už bude robiť 100-násobné priblíženie.
Na osi y je po stonásobnom priblížení rozpätie len 0 % – 1 %. Niektoré krivky sa nám už oddelili od osi x, ale niektoré kontinenty stále ostávajú neprehľadné u x-ovej osi, tak si to teda priblížime ešte 3,3 x. Celkové priblíženie bude teda už viac ako 333x.
Až pri 333-násobnom priblížení, kde už máme na y-ovej osi interval len 0 % – 0,3 %, tak vidíme krivky kumulovaných reportovaných úmrtí na populáciu v % pre dané kontinenty a pre celý svet:
Ak by sme si zobrali len rok 2020 (4. – 53. týždeň), rok, keď WHO vyhlásilo pandémiu, tak pri 1000-násobnom priblížení vidíme, že počet úmrtí pre jednotlivé kontinenty a svet neprekročil 0,1 %:
Pre rok 2021 (týždne 1 – 42) sú pri 555-násobnom priblížení výsledky nasledovné:
Ak si to celé zhrnieme tak od 2. týždňa 2020 do 43. týždňa 2021 kumulované reportované úmrtia na Covid-19 pre jednotlivé kontinenty sa pohybujú od 0,006 % až po 0,269 % z celkovej populácie. Pre celý svet je to 0,063 %.
Keď si to otočíme, tak počas celosvetovej dvoj ročnej pandémie je preživších na jednotlivé kontinenty od 99,994 % do 99,731 %. Pre celý svet je to 99,937 %.
Tu asi nie je čo dodať..
Autor: Ing. Michal Pukan, dátový architekt/analytik (30.10.2021)
Zdroje: Our World in Data
Aktualizované 2.12.2021
Po vysvetlení si pojmov pandémie, epidémie a epidemického prahu (ďalej EP) a doložení situácie, že na Slovensku a v Česku za posledné 2 roky nebola vyhlásená žiadna epidémia a v porovnaní počtu prípadov s epidemickým prahom chrípky, kde Slovensko nedosiahlo ani 25 % EP a Česko sa dostalo k 50 % EP, tak som bol zvedavý, ako sú na tom ostatné krajiny. Importoval som reportované prípady na Covid-19 v celom svete a pre názornosť som použil epidemický prah rovnaký ako je v Česku a na Slovensku, pre zjednodušenie prepočtov jeho spodnú hranicu 1 600 prípadov za týždeň na 100 000 obyvateľov. A výsledky sú opäť veľmi zaujímavé.
Na nasledujúcich grafoch si názorne ukážeme, kde sa za celé reportované covid obdobie, tj. od 2. týždňa 2020 do aktuálneho 43. týždňa 2021, pohybovali počty prípadov na 100 000 obyvateľov na 7 dní vo vybraných krajinách. Krajiny som vybral na základe udalostí, ktoré sa v daných krajinách diali v spojitosti s šírením covidu, opatreniami, reštrikciami alebo naopak voľným režimom. Dané krajiny som dal do dvojíc, resp. trojíc, ktoré som spojil na základe rôznych logických súvislostí.
Na uvedených grafoch vidíme, že zo všetkých reportovaných krajín sa nad porovnávaný EP chrípky dostali len tri krajiny – Maledivy, Seychely a Vatikán. Seychely a Vatikán sa nad daný prah dostali len po jednom raze a Maledivy 2x. Dôvodom, prečo sa tak stalo je nízky počet obyvateľov, takže stačí menší počet prípadov a pomer na 100 000 obyvateľov sa prudko mení, ako môžeme vidieť na ostrých peakoch v grafe – nie je to štandardný dlhodobý priebeh:
Ďalšie krajiny, ktoré presiahli 1 000 prípadov na 100 000 obyvateľov sú – Grenada (113 015 obyv.), Bahrain (1 748 295 obyv.), Andorra (77 354 obyv.), Belgicko (11 632 334 obyv. – stav k 24.2.2021)
| za týždeň na 100 000 obyvateľov | Slovensko | Česko | ||
| Počet prípadov | % EP | Počet prípadov | % EP | |
| Medián | 24 | 1,5 % | 23 | 1,4 % |
| Priemer | 96 | 6 % | 170 | 10,6 % |
| Maximum | 380 | 23,7 % | 846 | 52,8 % |
Maďarsko a Poľsko zaviedli veľmi voľné režimy, od 23. týždňa 2021 a neprekročili 7 % EP.
| za týždeň na 100 000 obyvateľov | Maďarsko | Poľsko | ||
| Počet prípadov | % EP | Počet prípadov | % EP | |
| Medián | 23,8 | 1,5 % | 10,1 | 0,6 % |
| Priemer | 106,6 | 6,7 % | 87,8 | 5,5 % |
| Maximum | 646,3 | 40,4 % | 509,1 | 31,8 % |
Taliansko zavádza povinné očkovanie pre vybrané profesie a green pasy. Rakúsko o tom začína uvažovať.
| za týždeň na 100 000 obyvateľov | Rakúsko | Taliansko | ||
| Počet prípadov | % EP | Počet prípadov | % EP | |
| Medián | 54,6 | 3,4 % | 49,6 | 3,1 % |
| Priemer | 96,5 | 6 % | 88,3 | 5,5 % |
| Maximum | 561,8 | 35,1 % | 403,2 | 25,2 % |
Austrália má rekordy v lockdownoch, Kanada zavádza povinné očkovania.
| za týždeň na 100 000 obyvateľov | Austrália | Nový Zéland | Kanada | |||
| Počet prípadov | % EP | Počet prípadov | % EP | Počet prípadov | % EP | |
| Medián | 0,4 | 0,0 % | 0,4 | 0,0 % | 31,5 | 2 % |
| Priemer | 3,4 | 0,2 % | 1 | 0,1 % | 46,8 | 2,9 % |
| Maximum | 47,2 | 2,9 % | 10,8 | 0,7 % | 160,1 | 10 % |
Nemecko s veľkými reštrikciami a tlakom na očkovanie neprekročilo 13 % EP, medián je 1,7 %.
| za týždeň na 100 000 obyvateľov | Nemecko | Španielsko | ||
| Počet prípadov | % EP | Počet prípadov | % EP | |
| Medián | 27,9 | 1,7 % | 97,6 | 6,1 % |
| Priemer | 56,9 | 3,6 % | 121,2 | 7,6 % |
| Maximum | 195,7 | 12,2 % | 529,2 | 33,1 % |
Najzaočkovanejší Izrael, jednotlivé peaky (vyvrcholenia) grafu kopírujú dávky očkovania, prvú, druhú a booster.
| za týždeň na 100 000 obyvateľov | Izrael | India | ||
| Počet prípadov | % EP | Počet prípadov | % EP | |
| Medián | 75,3 | 4,7 % | 17,6 | 1,1 % |
| Priemer | 166,3 | 10,4 % | 27,6 | 1,7 % |
| Maximum | 750,7 | 46,9 % | 196,4 | 12,3 % |
Zaočkovaný Singapur, v súčasnosti v ďalšom lockdowne, pre neočkovaných nastavený obmedzený pohyb.
| za týždeň na 100 000 obyvateľov | Singapur | Veľká Británia | ||
| Počet prípadov | % EP | Počet prípadov | % EP | |
| Medián | 3,0 | 0,2 % | 48,0 | 3,0 % |
| Priemer | 14,0 | 0,9 % | 123,8 | 7,7 % |
| Maximum | 119,3 | 7,5 % | 613,8 | 38,4 % |
Krajiny s voľným režimom.
| za týždeň na 100 000 obyvateľov | Dánsko | Nórsko | Švédsko | |||
| Počet prípadov | % EP | Počet prípadov | % EP | Počet prípadov | % EP | |
| Medián | 54,2 | 3,4 % | 26,6 | 1,7 % | 53,1 | 3,3 % |
| Priemer | 70,4 | 4,4 % | 40,2 | 2,5 % | 129,5 | 8,1 % |
| Maximum | 424,8 | 26,5 % | 187,1 | 11,7 % | 512,7 | 32,0 % |
Dovolenkové destinácie – Chorvátsko s voľným režimom.
| za týždeň na 100 000 obyvateľov | Chorvátsko | Grécko | ||
| Počet prípadov | % EP | Počet prípadov | % EP | |
| Medián | 42,2 | 2,6 % | 32,5 | 2,0 % |
| Priemer | 114,3 | 7,1 % | 64,4 | 4,0 % |
| Maximum | 625,6 | 39,1 % | 221,1 | 13,8 % |
Krajiny s voľným režimom.. za celé obdobie sa počet prípadov nedostal cez 9 % EP
| za týždeň na 100 000 obyvateľov | Rusko | Fínsko | ||
| Počet prípadov | % EP | Počet prípadov | % EP | |
| Medián | 43,0 | 2,7 % | 24,9 | 1,6 % |
| Priemer | 56,5 | 3,5 % | 28,2 | 1,8 % |
| Maximum | 136,3 | 8,5 % | 96,0 | 6,0 % |
Krajiny so silnými reštrikciami, zavádzanie očkovacích pasov, nútenie do očkovania, žaloby, protesty – dostali sa krátkodobo na 1/3 EP. Zaujímavé porovnať s krajinami s voľným režimom.
| za týždeň na 100 000 obyvateľov | Francúzsko | USA | ||
| Počet prípadov | % EP | Počet prípadov | % EP | |
| Medián | 93,9 | 5,9 % | 105,9 | 6,6 % |
| Priemer | 124,9 | 7,8 % | 141,8 | 8,9 % |
| Maximum | 557,3 | 34,8 % | 520,8 | 32,5 % |
Ak si to celé zhrnieme tak od 2. týždňa 2020 do aktuálneho 43. týždňa 2021 boli medián a priemer počtu prípadov za týždeň na 100 000 obyvateľov pre jednotlivé krajiny nasledovný:
| Krajina | Medián | Priemer | ||
| Počet prípadov | % EP | Počet prípadov | % EP | |
| Slovensko | 24,0 | 1,5 % | 96,0 | 6,0 % |
| Česko | 23,0 | 1,4 % | 170,0 | 10,6 % |
| Maďarsko | 23,8 | 1,5 % | 106,6 | 6,7 % |
| Poľsko | 10,1 | 0,6 % | 87,8 | 5,5 % |
| Rakúsko | 54,6 | 3,4 % | 96,5 | 6,0 % |
| Taliansko | 49,6 | 3,1 % | 88,3 | 5,5 % |
| Austrália | 0,4 | 0,0 % | 3,4 | 0,2 % |
| Nový Zéland | 0,4 | 0,0 % | 1,0 | 0,1 % |
| Kanada | 31,5 | 2,0 % | 46,8 | 2,9 % |
| Nemecko | 27,9 | 1,7 % | 56,9 | 3,6 % |
| Španielsko | 97,6 | 6,1 % | 121,2 | 7,6 % |
| Izrael | 75,3 | 4,7 % | 166,3 | 10,4 % |
| India | 17,6 | 1,1 % | 27,6 | 1,7 % |
| Veľká Británia | 48,0 | 3,0 % | 123,8 | 7,7 % |
| Singapur | 3,0 | 0,2 % | 14,0 | 0,9 % |
| Dánsko | 54,2 | 3,4 % | 70,4 | 4,4 % |
| Nórsko | 26,6 | 1,7 % | 40,2 | 2,5 % |
| Švédsko | 53,1 | 3,3 % | 129,5 | 8,1 % |
| Fínsko | 24,9 | 1,6 % | 28,2 | 1,8 % |
| Rusko | 43,0 | 2,7 % | 56,5 | 3,5 % |
| Chorvátsko | 42,2 | 2,6 % | 114,3 | 7,1 % |
| Grécko | 32,5 | 2,0 % | 64,4 | 4,0 % |
| Francúzsko | 93,9 | 5,9 % | 124,9 | 7,8 % |
| USA | 105,9 | 6,6 % | 141,8 | 8,9 % |
| Priemer | 40,1 | 2,5 % | 82,4 | 5,1 % |
| Medián | 32,0 | 2,0 % | 88,1 | 5,5 % |
Ako vidíme u vybraných krajín, tak sa medián mediánov a priemerov, a priemer priemerov a mediánov pohybujú od 2,0 % do 5,5 % epidemického prahu chrípky.
To, že tieto prípady sú výsledkom PCR testov a AG testov, ktoré vykazujú vysokú falošnú pozitivitu, nie je témou tejto analýzy, ale v prípade, že by sa do nej zahrnuli len vskutku chorí na Covid-19, čísla by sa dostali podstatne nižšie.
A i napriek tomu vládny predstavitelia a ich poradné epidemické komisie, udržujú ľudí už 20 mesiacov v strachu z pandémie a epidémie, zavádzajú očkovanie experimentálnymi vakcínami, zavádzajú lockdowny, obmedzujú voľný pohyb, rozdeľujú ľudí, vynucujú prekrývanie dýchacích ciest, testujú PCR testami, ktoré boli vytvorené len k laboratórnym účelom a nie k plošnému testovaniu obyvateľstva, obmedzuje sa štandardná lekárska starostlivosť, atď..
Autor: Ing. Michal Pukan, dátový architekt/analytik (28.10.2021)
Zdroje: Our World in Data
Aktualizované 2.12.2021
Dňa 11.3.2020 vyhlásila WHO pandémiu koronavíru SARS-CoV-2, ktorý pomenovali Covid-19 a svet už rok a pol žije pojmami ako pandémia, epidémia, počty pozitívnych, falošná pozitivita, počty úmrtí, „vakcína je liek“, klinické štúdie, úmrtnosť, komorbidita, atď… Každý deň počujeme z masmédií vyjadrenia politikov, analytikov, expertov, ako počty pozitívnych rastú a aké opatrenia sú potrebné na ukončenie pandémie, resp. epidémie. Veľmi často sa však stretávam s tým, že ľudia presne nevedia, čo tieto pojmy znamenajú a berú ich ako nejaký abstraktný pojem.
Témou analýzy je vysvetliť si, čo sa skrýva za niektorými z uvedených výrazov ako sú:
ich definície, kto a kedy ich vyhlasuje a keďže podmienky na Slovensku a v Českej republike sú podobné, tak si prejdeme stav v oboch krajinách za posledných 22 mesiacov.
Pandémia je epidémia veľkého rozsahu zasahujúca do viacerých kontinentov. Jedná sa teda o výskyt ochorení s vysokou incidenciou na veľkom území (kontinenty) za určité časové obdobie.
Epidémia (resp. Epidemický výskyt choroby; z gr. Epi-, na, nad a démos, ľud) znamená prudký rast výskytov najčastejšie toho istého ochorenia za určitú dobu a v určitej populácii. Kritériá pre vyhlasovanie epidémií môžu byť v rôznych krajinách a pre rôzne choroby odlišné, najčastejšie je to nárast novo chorých za istú dobu alebo počet súčasne chorých na počet obyvateľov. Pre vyhlásenie chrípky je to:
Významné sú aj ďalšie okolnosti, napríklad trend, nákazlivosť alebo úmrtnosť. Štúdiom epidémií a obranou proti nim sa zaoberá lekárska veda epidemiológia.
https://www.khsova.cz/obcanum/otazky-chripka
otázka: „Kdy se mluví o epidemii?“
odpoveď: „Jedno z kritérií, které vypovídá o počínající epidemii chřipky je počet nemocných na 100 000 obyvatel. Jde o hranici okolo 1 600 – 1 800 případů. Nemocnost je nutno hodnotit v souvislostech, nutno hodnotit trend nemocnosti, a ne jednorázový nárůst.
Samostatně interpretována klinická, epidemiologická a virologická data nejsou dostačující k monitorování chřipky v populaci. Je třeba kombinovat informace z řady různých zdrojů, abychom získali komplexní obraz o chřipkové epidemii. Kritéria pro definici chřipkové epidemie jsou v různých zemích odlišná.
V ČR je chřipková epidemie vyhlašována podle hodnot incidence týdenních monitoringu ARI. Při dosažení epidemického prahu 1 600 – 1 800 je vyhlašována v ČR chřipková epidemie.“
otázka: „Je pravda, že jste snížili ta čísla? (počet nemocných na počet obyvatel – hranice epidemie posunuta)“
odpoveď: „V minulosti jsme hovořili o epidemii chřipky až tehdy, kdy počet pacientů překročil hranici 2 000. Nyní se epidemický práh pohybuje mezi 1 600 až 1 800 nemocnými na 100 000 obyvatel.
K přehodnocení tohoto kritéria přispělo dle NRL zavedení neproplácení prvních tří dnů nemocenské. Což vedlo k omezení návštěv u lékařů v souvislosti s chřipkou a zkreslení údajů o reálné nemocnosti. Místo nemocenské lidé čerpali řádnou dovolenou.“
Na Slovensku je chrípková epidémia vyhlasovaná podľa hodnôt incidencie týždenných monitoringov ARI. Pri dosiahnutí epidemického prahu 1 600 nemocných na 100 000 obyvateľov je vyhlasovaná v SR chrípková epidémia.
Ďalej tu máme odpovede Ministerstva Zdravotníctva ČR na otázky JUDr. Tomáša Nielsena za Zdravé Fórum – Kto vyhlasuje a ukončuje stav epidémie.
TN: „Který orgán je oprávněný vyhlásit v České republice stav epidemie (tj. stav umožňující orgánům veřejného zdraví ukládat občanům povinnosti v souladu s ust. § 69 zákona č. 258/2000 Zb. Či § 2 zákona č. 94, / 2021 Zb.)? „
MZ: „Epidemie je přírodní proces, který nikdo nevyhlašuje.“
TN: „Který orgán je oprávněný takto vyhlášený stav epidemie ukončit?“
MZ: „Epidemie je přírodní proces, který nikdo neukončuje.“
Teraz si pripomeňme chrípku z roku 2019. Citujem článok z iRozhlas.cz, z 28.01.2019, kde sa výskyt ochorení v ČR dostal na hodnotu 1 447 na 100 tisíc obyvateľov, čo je 90% epidemického prahu a žiadna epidémia sa nevyhlásila. Citujem:
„Česko je na hranici chřipkové epidemie. ‚Počet nakažených dále poroste,‘ varují zdravotníci.
iRozhlas.cz, 28.01.2019
Nemocných chřipkou v Česku stále přibývá, a to ve všech krajích. Už brzy by mohla být vyhlášená plošná epidemie. Aktuálně je průměrně 1.447 nemocných na 100 tisíc obyvatel, oproti minulému týdnu je to čtvrtinový nárůst. Hranice pro epidemii je 1.500. „Počet pacientů s akutními respiračními infekcemi dál poroste,“ předpovídá Martina Havlíčková ze Státního zdravotního ústavu.“
Mnoho politikov, lekárov a expertov hovorí o Covid-19, že:
Státní zdravotní ústav ČR na svojich stránkach píše:
„Zatímco projevy jsou u obou onemocnění podobné (hlavně suchý kašel, horečka, dušnost), liší se podíl onemocnění se závažným průběhem.“
Vzhľadom k tomu, že aj uvedený popis uvádza, že sú podobné a k tomu, že aj keď tu máme koronavíry mnoho rokov, tak špeciálne ku koronavírom nemáme z nejakého dôvodu definované epidemické prahy, tak pre porovnanie použijem epidemický prah chrípky, ktorá je tiež respiračným ochorením a ktorý používajú vo svojich vyjadreniach a porovnaniach často aj samotný lekári a vlády.
Ďalej musím uviesť i vyjadrenie epidemiologičky p. profesorky Alexandry Bražinovej zo dňa 20.9.2021 na TA3. Citujem:
AB: “Chrípku tu máme dlho, sledujeme pravidelne, monitorujeme jej výskyt desaťročia, kdežto Covid je nové ochorenie. Ešte by som dodala takú základnú definíciu, kedy hovoríme o epidémii – epidémia je náhly a nadmerný počet prípadov, a to slovo nadmerný je veľmi dôležité, pretože to znamená, že je to počet prípadov, ktorý je väčší ako je nejaká norma, ako nejaký dlhodobý stav. A ten rozdiel teda medzi chrípkou a covidom je v tom, že covid, keďže je nové ochorenie, tak ten nadmerný počet prípadov je už viac ako 2 prípady, ktoré sú v epidemiologickej súvislosti, čiže nejak spolu súvisia epidemicky..“
TA3: „Môžem sa opýtať? To by bolo takto v prípade aj nejakej inej novej choroby, keby sa teraz objavila nejaká nová choroba a tiež by bolo nejaký ojedinelý výskyt, že jeden, dva prípady, a už by ste to nejakým spôsobom sa na to pozerali vy epidemiológovia, ako že je to možná epidémia?“
AB: „To tak presne je. A nemusíme teda hovoriť o nových ochoreniach, ktoré sú zatiaľ v celku raritné, ale môžeme hovoriť o ochoreniach, ktoré sa v populácii dlhodobo nevyskytujú, pretože, napríklad, ako prevenciu voči nim očkujeme, konkrétne si vezmime osýpky, tie sa v slovenskej populácii takmer nevyskytujú, pretože máme vysokú preočkovanosť, okolo 95% detí v rámci povinného očkovania.“
Pani profesorka je určite odborník vo svojej oblasti a v tejto analýze sa k tomuto nebudem vyjadrovať, len to nechávam k zamysleniu sa, do akých nebezpečných extrémov niektoré vedné disciplíny neváhajú vmanipulovať spoločnosť pod záštitou jej ochrany.
Nižšie uvedená tabuľka obsahuje vybrané štatistické ukazovatele prípadov COVID-19 na Slovensku a v Česku v týždňoch od 02/2020 do 43/2021 – posledný stav, minimum, maximum, priemer a najdôležitejší medián, ktorý nás odprostí od okrajových extrémov.
Na nižšie uvedenom grafe vidíme, že
Graf s počtom prípadov COVID-19 s prepočtom týždenne na 100 000 obyvateľov od 02/2020 do októbra 2021. Červené linky ukazujú epidemický prah a modrá pod ňou úroveň chrípky v roku 2019.
Pohľady na web Ministerstva Zdravotníctvo ČR k 17.08. a 27.10.2021. Viz link, kde sa dá overiť situácia každý deň. Ľavé okno ukazuje počet prípadov za 7 dní na 100 000 obyvateľov, takže v auguste to bolo 12, čo je 0,75% epidemického prahu a koncom októbra 246 prípadov, čo je 15,3% EP.
MZ SR tieto konkrétne údaje neuvádza, je potreba si ich prepočítať – viz link.
Koľko je teda pre vlády a zodpovedných málo, aby zrušili všetky neodôvodnené opatrenia a vrátili život do normálu? Vychádza mi z toho len stratégia vytvorená World Economic Forum (WEF) nazvaná „Zero-Covid strategy“.
Ak si to celé zhrnieme tak:
tak vlády ochromili svojimi opatreniami obe krajiny a ktoré sú neraz v rozpore so zákonom, ústavou a listinou práv a slobôd…
Súčasný vládny predstavitelia tu nastolili veľmi nebezpečný precedens, ktorý podporujú aj niektorí epidemiológovia a lekári – takto môžu ignorovať akékoľvek zásady a princípy a zákony, stačí len bez podkladov povedať že tu máme 2 prípady, vyhlásiť epidémiu, a môžu si nastavovať vlastné pravidlá a reštrikcie, ako to vidíme už rok a trištvrte.
Otázka znie „Prečo?“
Jeden ekonóm to vystihol troma slovami – „Sledujte cestu peňazí“ a to sa potom nestačíme diviť.
A ja dodávam – ako už som písal v článku o manipulácii technikou „Vymysleného nepriateľa“, tak v roku 2019 chrípke nedali meno.. bola to proste iba klasická každoročná sezónna viróza..
Autor: Ing. Michal Pukan, dátový architekt/analytik (28.10.2021)
Zdroje: Ministerstvo Zdravotnictví ČR, Korona.gov.sk, Our World in Data, Český Štatistický Úrad, Population City, televízia TA3, Státní zdravotní ústav, Zdravé Fórum, Wikipedia – Epidémia, Wikipedia – Pandémia
Každý deň sme informovaní o úmrtiach na Covid za predchádzajúce dni a dokonca tu máme aj expertov, ktorí vedia koľko úmrtí tu budeme mať v nasledujúcich mesiacoch. Zaujímalo by ma odkiaľ a na základe čoho si dovolia púšťať do éteru poplašné správy, ktoré sa zatiaľ ani raz nenaplnili, čo je na trestné oznámenie o šírení poplašných správ. To ale nebudem teraz riešiť. Dnes sa pozrieme na trochu iný pohľad o úmrtiach.
Témou analýzy je zistiť úmrtnosť na Slovensku, v Česku a ďalších európskych krajinách v roku 2020, jej porovnanie s trendom úmrtnosti za predchádzajúce roky a zistenie, či po odpočítaní tzv. “Covid“ úmrtí budú pokračovať v dlhodobom trende, alebo či sa tam vyskytnú rozdiely.
Spojil som dáta o reportovaných úmrtiach na „Covid“, dáta o celkových úmrtiach za predchádzajúce roky a výsledok, ktorý som dostal za rok 2020, je veľmi zaujímavý. Vysvetlím..
tabuľka 1a – úmrtnosť (death rate) v Európskej Únii, Česku a Slovensku od 2001 do 2010
tabuľka 1b – úmrtnosť (death rate) v Európskej Únii, Česku a Slovensku od 2011 do 2020
Úmrtnosť (death rate) definuje počet úmrtí na 1.000 obyvateľov za rok.
Z uvedeného vidíme, že:
Keby bol rok 2020 štandardný v rade, tj. nebola by vyhlásená „pandémia“ a neboli zavedené reštrikcie a iné obmedzujúce „nariadenia“, tak by sme mohli predpokladať pokračovanie v dlhodobom trende úmrtnosti, to znamená, že by boli rovnaké, ako boli v roku 2019.
Zaujímavý je predposledný stĺpec – “Difference 2020-2019-Covid“, kde je od roku 2020 odpočítaný rok 2019 a počet Covid úmrtí. Výsledná hodnota vyjadruje počet úmrtí, ktoré neboli registrované ako úmrtia na Covid a zároveň se vymykajú štandardnému trendu úmrtnosti.
Tieto čísla vyrážajú dych a majú svoju príčinu.
Úmrtia v roku 2020 môžeme rozdeliť na 3 časti:
Ak si odmyslíme trendové úmrtia, tak pomer Covidových a ostatných úmrtí nám ukáže, koľko navýšených úmrtí pripadlo na sto Covidových:
Prečo také vysoké čísla mimo trendových ne-covidových úmrtí? Aký je dôvod? Priame dôkazy sa ťažko dohľadajú, analogicky však porovnaním rozdielov podmienok medzi rokom 2020 a predchádzajúcimi rokmi, tak jedinou zmenou boli už zmieňované reštrikcie, obmedzovania zdravotnej starostlivosti, prekrývanie dýchacích ciest, na Slovensku plošné nútené testovanie v daždivom počasí, šírenie strachu, psychický nátlak, neistoty..
Autor: Ing. Michal Pukan, Dátový architekt/analytik (17.9.2021)
Zdroje – Our World in Data, Eurostat